Sk: Slnečné lúče sa pomaly prebíjali cez koruny stromov a zanechávali zlatisté stopy na kamenných chodníkoch Bratislavského hradu.
En: The sun's rays slowly pushed through the treetops, leaving golden traces on the stone paths of Bratislava Castle.

Sk: Jana, ktorá bola známa svojou roztržitosťou, sa prechádzala medzi širokými múrmi a snívala o deňoch dávnej minulosti.
En: Jana, known for her absent-mindedness, strolled amongst the wide walls, dreaming of days long past.

Sk: Rozhodla sa navštíviť tento hrad, aby unikla z ruchu mesta a načerpala novú inšpiráciu.
En: She decided to visit the castle to escape the city's hustle and bustle and find new inspiration.

Sk: V hradnej záhrade, medzi rôznymi sochami a umením, Jana zahliadla postavu muža.
En: In the castle garden, among various statues and artwork, Jana noticed a man's figure.

Sk: Stál bez pohnutia a bol tak dokonale nehybný, že Jana pomyslela, že ide o ďalšiu sochu.
En: He stood motionless, so perfectly still that Jana thought he was another statue.

Sk: Prišla bližšie, stále obdivujúc jemne otesané detaily, ktoré evokovali obraz skutočného človeka. Bola ohromená prácou umelca a tak sa ju chytil duch doby a odhodlane oslovila sochu:
En: As she approached, still admiring the finely carved details that evoked the image of a real person, she was impressed by the artist's work and so caught up in the spirit of the past that she confidently addressed the statue:

Sk: "Hej, pane socha, nádherná práca," povedala Jana s úsmevom. "Myslím, že ste najlepšia socha, akú som kedy videla. Ak by ste boli živí, povedala by som, že vyzeráte ako niekto, s kým by sa dalo viesť zaujímavý rozhovor."
En: "Hey, statue, what a splendid work," said Jana with a smile. "I think you're the best statue I've ever seen. If you were alive, I'd say you look like someone I could have an interesting conversation with."

Sk: Ako sa klaňala v znamení úcty, menší vietor prehnal parkom a Jana sa šokovane zadívala, keď "socha" zrazu zakašľala a zahýbala sa.
En: As she bowed as a sign of respect, a gentle breeze swept through the park, and Jana looked on in shock as the "statue" suddenly coughed and moved.

Sk: "Prepáčte, myslela som si, že ste súčasťou výstavy," vyjala Jana prekvapene a rýchlo sa červenala.
En: "Sorry, I thought you were part of the exhibition," Jana blurted out in surprise, quickly turning red.

Sk: Muž, Peter, sa zasmial a povedal: "Nie, nie, som len študent umenia a mal som tu stretnutie s kamarátmi. Stál som tu a obdivoval tie isté sochy ako vy."
En: The man, Peter, laughed and said, "No, no, I'm just an art student and I was meeting friends here. I was standing here admiring the same statues as you."

Sk: Jana bola úplne zmätená, ale súčasne sa cítila uvoľnene.
En: Jana was completely confused, yet at the same time, she felt at ease.

Sk: Začali rozprávať o umení, histórii a krásach Bratislavy.
En: They started talking about art, history, and the beauty of Bratislava.

Sk: Peter ju viedol cez hrad a rozprával jej rôzne príbehy, ktoré sa tu odohrali.
En: Peter guided her through the castle and told her various stories that had taken place there.

Sk: Obaja našli spoločné témy a Jana odišla s pocitom, že si z tejto nečakanej situácie odnáša nielen nový príbeh, ale možno aj nového priateľa.
En: They found common ground, and Jana left feeling that from this unexpected situation, she had not only gained a new story, but perhaps also a new friend.

Sk: A tak sa rozlúčili s dohodou, že sa znovu stretnú a svoju rozprávku o soche, ktorá bolaživým človekom, si s radosťou ešte niekedy zopakujú.
En: So they parted ways with an agreement to meet again and joyfully repeat their tale of the statue that turned out to be a living person.